V piatok som si zobral pol dna dovolenku, hlavne na pokojne pobalenie a cestu na vikend na stredne Slovensko. Pocasie bolo prijemne, v aute som bol sam, po odboceni z dialnice pri Trnave aj premavka poredla. Nenahanal som sa, nenervacil som sa na ostatnych soferov, isiel som si svojim nie prilis vysokym tempom. Ockom som pozeral po okolitej prirode, touto cestou nechodim prilis casto, mal som co obdivovat. Neskor premavka uplne zredla a ja som este viac spomalil a obzeral sa po okoli. V radiu (kupodivu) davali vybornu hudbu, vobec som nemusel prepinat na cedecko. Asi preto, ze hrali pesnicky na zelanie. Tak som si cez SMS "objednal" jednu aj ja, ale na miesto urcenia som dorazil skor,ako ju stihli pustit. Nevadi. Este neskor na ceste nebolo uz uplne nikoho, sem-tam stara skodovka, traktor alebo cyklista. Neodolal som, zastavil a porobil zo tri fotky s mojou novou "hracickou". Este ju neviem poriadne ovladat, tak fotky nie su velmi vydarene, ale to vobec nevadi (okrem toho mi krajinky a v podstate fotenie vo vseobecnostiani velmi nejde). Ked som zastal, nechal som otvorene dvere, aby som pocul hudbu a v momente som mal asi 15 spolujazdkyn v podobe much. Zopar sa mi podarilo presvedcit, ze to nie je dobry napad ist so mnou, ale tak zo desat sa zviezlo. Povedal som si, nedam sa otravovat. Ked sa nejaka v mojej blizkosti ukazala, sup okno dole a mucha von. Este som spomalil, aj cesta bola do kopceka, trocha serpentinova, isiel som len na trojke, otvoril okno a nasaval lesny vzduch.
Nakoniec som na miesto urcenia dorazil. Takze "ciel" sa predsa len nasiel. A dobre, ze sa nasiel, pretoze vikend to bol velmi vydareny.
Len skoda, ze som sa musel vratit...
Komentáre
:)))
mam pocit
niekedy