Stalo sa (mi)

Je to film o belgicanke Amelie, ktora vie perfektne po japonsky, Japonskom je ocarena a chce tam stoj co stoj robit. Nasla si pracu vo velkej firme ako prekladatelka. Ale od zaciatku jej nadriadeni (4 urovne) davaju najavo, ze je cudzinka. Ponizovali ju, davali nezmyselne ulohy (nekonecne kopirovanie toho isteho, umyvanie zachodov ...)Vsetko kvoli tomu, ze si ako cudzinka dovolila veci, ktore by si japonec nikdy nedovolil, lebo existuje urcita hierarchia, modely spravania co sa voci sefovi smie a nesmie. A ona to porusovala, pretoze bola europanka. Castokrat ju japonci ponizili vyrazom "vy europania". Dokonca tam padla veta asi v zneni (jeden velky sef krical na ineho japonca) "nebudte prehnane pragmaticky, nie ste zapadnar". Jej sefka bola naaadherna vysoka japonka. Mala 29 rokov a bola strasne frustrovana, ze este nie je vydata a je na posmech vsetkym. Zivot podriadila kariere. Ta najviac ponizovala hlavnu hrdinku, lebo sa bala o svoje miesto. Film sa odohraval vylucne v kancelarii ci na chodbe a zachodoch s obcasnymi vyletmi nad Tokio, ked si Amelie predstavovala, ako sa "defenestruje". Neviem, ci film videli japonci, ale tak strasne vykreslene pomery v japonskej firme, ponizovanie europanky, nelogicke ulohy ... Dost hrozne. Ulohu Amelie zahrala herecka vyborne, vsetky vyznamnejsie ulohy boli zahrane vyborne. S vyrazovymi prostriedkami (kamera, vyprava a pod.) sa velmi pracovat nedalo, kedze priestor bol stroha kancelaria, podriadilo sa to az takmer autentickemu zobrazeniu situacii. Film je dobry, odporucam ho vidiet. Uplne iny pohlad na Japonsko v porovnani s Lost in Translation. V tomto pripade ide o tvrdy, nekompromisny, kriticky pohlad, pricom v LiT o laskavy, humorny. Jedinu vec som nepochopil - ked Amelie raz pracovala v noci, dostala akysi "zachvat", vyzliekla sa a tancovala, behala, gymnastikovala po stoloch v kancelarii. Ta nahota mi prisla samoucelna.