Pomaly, ale isto sa do mna vkrada. Udomacnuje sa vo mne. Zaplna ma. Zatial neviem, ci je to dobre alebo zle.
Po urcitej dennej hodine pozeram kazdych 5 minut, ci mi neprisla sprava. Ked ju par dni nevidim, chyba mi. Ked som s nou, som neisty. Nie som si isty nicim. Sebou, nou. Ista je len neistota.
Dlho to takto nemoze byt. Hrozi, ze ma celeho zaplni a ona u mna nebude chciet ostat a ja ju nenaplnim ani trocha. Mozno ju naplnam aj ja. Iba okolnosti a minulost vytvaraju barieru. Neviem. Chystam sa to zistit. Premenit neistotu na istotu. Aj za cenu, ze to dopadne ako zvycajne ...
Komentáre
neistota
tak