Nezacal dobre. Dazd, chlad. Netrpezlive cakanie na telefonat zo servisu. Cely vikend bez auta som si vedel predstavit, ale nenaplnalo ma to radostou. Zavolali, dost neskoro. Ale stale dost skoro nato, aby som stihol prist, kam som mal.
Rozmazany kosik som raz trafil, raz nie, tak to chodi. Ty si bola tiez rozmazana. Tvoj smiech ku mne preskakoval cez sietku nerozmazany.
Ako dalsi program sme vybrali kino, bolo blizko, stihali sme. A urobili sme dobre. Prijemny zazitok z filmu umocnovali pohodlne sedacky a hlavne nase dotyky.
Uzka strieska, ktora chabo chranila pred dazdom, nas potlacila do objatia. Zmienka o masazi bola vyslysana, o chvilu sme sa hnali dazdom a vetrom. Tie chvile, hodiny sa mi z pamati nevymazu. Kolkokrat predtym som na to myslel a predstavoval. Ostal som prekvapeny, poteseny, ano, aj stastny. Verim, ze ty rovnako nelutujes.
Suhlasila si, na moju radost, aby som pre teba prisiel aj na druhy den. V prekvapivo plnej kaviarni si mi povedala, co som podvedome citil, tusil a snad aj chcel od teba pocut. Ale ked si to vyslovila ... co sa to stalo? Odrazu ma prepadol cudny druh smutku. Neviem povedat, co to bolo. Spokojnost a vydych, ze som pocul slova, ktore som pocut chcel urcite nie. Prave naopak. Ako obycajne, staci tak malo, par slov, dve sekundy a vsetko je inak.
Nie, smutny nie som. Rozmyslam nad tym, co si mi povedala. Nehovorila si dlho, ale povedala vela. Slova, myslienky nie su nemenne. Caka nas (mna) vela zmien. Nic nie je v skutocnosti take, ako sa javi.
Do tej kaviarne sa urcite vratime. Som velmi rad, ze ta poznam.
Inak studeny dazd zmyl poetiku a prisluby predlzeneho vikendu.
Komentáre
:))
vdaka, lesna zienka :)