Stalo sa (mi)

Zacnem tymi menej prijemnymi zazitkami. Hned vo vestibule ma (asi ako vsetkych) neprijemne prekvapil catering, ak sa to totiz tak da nazvat. Zopar stolov pokrytych spinavymi bielymi obrusmi mi pripomenulo zle zorganizovane beanie este zo sociku. Sortiment uzasny - obligatne produkty Coca-coly, nedobre vyzerajuce vino a plechovkove pivo. Vsetko do umelohmotnych poharov, dokonca aj to pivo do nich prelievali! Strasne. Predavaca mohla robit aj cvicena opica, pretoze vsetko stalo 50,-. Ked som sa dozvedel, ze koncert bude v Inchebe, zaupel som a zacal som sa psychicky na ten odporny priestor pripravovat. Koncert zacal tesne po osmej, ale na podium prisiel uhladeny chlapik s gitarou a spieval nam takych 40 minut. Spieval pekne, aj skladby boli fajn. Lenze ludia prisli na niekoho ineho a po par pesnickach aj ti, co ho pocuvali, pocuvat prestali. A zaujimalo by ma, ci si kupil niekto jeho CD, ktore spominal. O deviatej sa zhaslo a na podium prislo nenutene 5 osob, ktori sa chytili svojich nastrojov. A zacal sa liat prud neskutocne prijemnej hudby, uzasneho neopakovatelneho hlasu. Viem si predstavit, ze mnohi pritomni, cakajuc klasicke verzie skladieb, ostali mierne sklamani. Kapela bola akusticka, akusticka gitara, klavir, hammondky ... Kto cakal elektronicke vypalovanie Killera ostal urcite sklamany. Aj preto bola volba priestoru neskutocne zla. Predstavoval som si, aky by to asi musel byt koncert v Babylone.... Seal bol uzasny. Nie som hudobnik a sluch nemam skoro ziadny, nehovoriac o tom hudobnom, ale mne sa zdalo, ze spieva ako z platne. Zaspieval vsetky "povinne" hity. Medzi skladbami nenutene konverzoval s publikom. Pre istotu sa nesnazil komolit meno mesta, kde sa nachadza. Cez prvu prestavku mu niekto poradil, nech povie "dakujem" a zvladol to vyborne. Zazil som malokedy prezivany pocit, ked mate nieco napocuvane, zboznujete tu hudbu a neraz si poviete, ze toto vidiet nazivo .. co by som za to dal... A ono sa to deje! Pri skladbach z Human Being mi naskakuje husia koza na chrbte a zacina sa mi vybavovat, kde vsade som tie skladby prezival. Takyto pocit som na koncerte zazil mozno dva ci tri krat. K nezabudnutelnemu zazitku prispelo aj publikum. Okolo nas sa nikto netlacil, ludia sa neotacali, nedebatovali, nevyrusovali, sustredili sa na hudbu a prezivali ju rovnako ako ja. Sem tam som sa otocil za seba a pozrel na "delegatov zjazdu" - tak mi totiz pripadali ti, co sedeli. Nezavidim im, ja som si to urcite viac vychutnal na stojaka. Ked po hodine a pol skooncil, zelal som si to zazit este raz. Verim, ze vsetci, ako sme tam boli, nezabudnu na Sealov prislub, ze sa vrati. Len aby nezabudol aj on.