V piatok 3. marca som sa dostal na superstar. Listkami som neohrdol zo zvedavosti. Ako cela ta show vyzera nazivo. Nemal som velke ocakavania, nic ma vyrazne neprekvapilo a ani nesklamalo. Vsade kopa dolezito sa tvariacich ludi rozneho veku s roznymi visackami. Ti starsi boli vacsinou z televizie - kameramani, zvukari a podobne, ti mladsi z produkcenj firmy. Hlavne ti mladsi horuckovito pobehovali hore-dole s kopou papierov, tvarili sa strasne zaneprazdneno a na nikoho po ceste za dalsim problemom nemali cas. Na podiu Bruno usmernoval publikum, hlavne tych pod podiom (vekovy priemer snad 15 rokov), nervozni divaci si vdaka debilnemu systemu nevedeli najst miesta a tak sa strkali a pobehovali, do toho ktosi z reproduktorov krical "o tri minuty zaciname" a podobne. Nervozita stupala. A potom vypukol priamy prenos karaoke. Vsetko klapalo, ziadny zadrhel (asi tie pobehujuce visacky vsetko vybavili), kapela hrala skutocne nazivo a az na jeden zadrhel vcelku fajn.
Samotni kandidati na superstar mi pripadali este ubohejsi ako v TV. Neodpustim si jednu poznamku na konto do neba vychvalovaneho Cmorika - ano, zaspieva s neuveritelnou lahkostou tony vysoke aj nizke, nezadycha sa, nespieva falosne. Ale prave v porovnani s Bryanom Adamsom bolo zjavne, ze jeho hlasu chyba nieco naviac. Nieco osobite, zvlastne, jednoznacne iba pre neho. Adams ma urcite mensi rozsah ako Cmorik, ale ich spev je neporovnatelny. (Nie som ziadny fanusik Adamsa, iba vdaka radiu mam napocuvany jeho hlas.) Ale panboh zaplat aspon za trocha nefalosneho spevu pocas tych hodin superstar.
Spevakov mi bolo uprimne luto. Doobliekali ich poriadne, pokrivili im identitu ucesmi, spravili z nich niekoho, co vobec nie su. A potom sa postavia na podium a falosne spievaju. Maju ale aj trochu mojho obdiv, ze toto dokazu.
Porota to ma podla mna dost na haku. Aspon podla toho, ako sa tvaria. Ale pretrpia to, ved kto by si spomenul na Haberu, nebyt jeho porotcovania. Snad jedinym vyslovene pozitivnym prvkom su moderatori, ktori vedia do profeisonalneho vykonu vpasovat aj prirodzenost, vtip a nadhlad.
Po skonceni nastal opat chaos s opustanim hladiska. Nie, do rozhodnutia som nebol ochotny tam cakat. A po 20 minutach, ked som sa dopravil domov, som uz ani nevedel, ze som na nejakej superstar bol. Nelutujem, ze som si to bol obzriet na vlastne oci.
Nemohol som ale v hlave neporovnat so stvrtkovym zazitkom - festival Azyl v klube Babylon. Okrem citaciek a projekcii vystupili rozne zoskupenia a ludia -Oskar Rozsa, Matko Zajko, Ajdzi Sabo, Umelec, Maros Hecko, Buntaj ... Ziadna pompa, ziadna draha produkcia, mozno sto - sto patdesiat ludi ... ale enregia, uprimnost, skutocne umenie, vlastny nazor - su to neporovnatelne veci. Symptomaticke pre nasu spolocnost (a nielen slovensku). Skutocna kvalita, skutocne umenie zivori na okraji zaujmu a plytkost, plagiatorstvo a amaterizmus je na vyslni. Z tohto poznania mi opat ostalo smutno.
Komentáre