Stalo sa (mi)

Je to dosť cliché, začínať Nový rok nejak inak, s kopou predsavzatí a plánov. Aj ja som si nejaké dal. Zo všetkého najviac som si želal, aby som sa konečne zbavil závislosti na nej. Aby som nemusel stále na ňu myslieť a trápiť sa, že nie som s ňou. Výbuch na Silvestra mi pomohol, pretože si myslím, že jej uškodil. Ale ja jej predsa nechcem škodiť, v žiadnom prípade, ja jej chcem len to najlepšie. Premohol ma obrovský pocit viny. Sám nad sebou som krútil hlavou, čo sa to deje. Na to som odišiel na týždeň preč. Zíde z očí, zíde z mysle. Samozrejme, že z mysle nezišla hneď, ale pomaličky áno. A ja som sa dostával do normálu. Potom som sa musel vrátiť z dovolenky a zase nevyhnutne prišla na oči. Keď som ju mal vidieť po prvýkrát po dlhšom čase (naše stretnutia sú nevyhnutné, či chceme či nechceme), mal som obavy, čo to so mnou spraví. Na moju radosť som to ustál a prestál. A držím sa stále. Takže moj Nový rok je fajn. Zdá sa, že toto moje trápenie je zažehnané, aspoň na túto chvíľu. to ale neznamená, že som šťastný ako blcha, som spokojnejší. Dúfam, že to je krok k nájdeniu šťastia.